Storoční ľudia na Slovensku: živá kronika jedného storočia
Na Slovensku dnes žije viac ľudí vo veku 100 rokov a viac než kedykoľvek predtým. Nie sú len dôkazom toho, že sa ľudia dožívajú vyššieho veku. Sú živou kronikou našich dejín.
Zo Slovenska, ktoré ešte nepoznalo televíziu, do éry umelej inteligencie
Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo v roku 1946 na Slovensku iba 5 ľudí vo veku 100 rokov a viac. Za osemdesiat rokov sa ich počet zvýšil na 1 545, teda približne 309-násobne.
Za každým z týchto čísel sa skrýva ľudský príbeh, ktorý sa začal ešte v úplne inom svete.
Narodili sa za prvej republiky
Ak má dnes niekto sto rokov, narodil sa približne v roku 1926.
Jeho detstvo patrilo obdobiu prvej Československej republiky. V tom čase bol prezidentom Tomáš Garrigue Masaryk a Slovensko bolo ešte prevažne agrárnou krajinou.
Väčšina ľudí žila na vidieku. Manuálna práca bola samozrejmosťou a mnoho domácností ešte nemalo elektrinu ani vodovod. Voda sa nosila zo studne, drevo sa rúbalo ručne a kúrenie zabezpečovali pece na drevo alebo uhlie.
Automobil bol výnimočným dopravným prostriedkom a cesta do väčšieho mesta často znamenala niekoľkohodinové cestovanie vlakom alebo autobusom.
Zažili päť rôznych politických režimov
Počas jediného života dnešní storoční ľudia prežili udalosti, ktoré by iným vystačili na niekoľko životov.
Zažili:
- prvú Československú republiku,
- druhú svetovú vojnu,
- povojnové Československo a komunistický režim,
- Nežnú revolúciu,
- vznik samostatnej Slovenskej republiky,
- vstup Slovenska do NATO,
- vstup do Európskej únie,
- pandémiu COVID-19,
- a dnes sledujú nástup umelej inteligencie.
Počas ich života sa svet zmenil rýchlejšie než počas mnohých predchádzajúcich storočí.
Svet bez televízie, internetu a mobilných telefónov
Keď boli dnešní storoční ľudia deťmi, televízia ešte neexistovala.
Aj rádio bolo luxusom, ktorý si nemohla dovoliť každá domácnosť.
Pevnú telefónnu linku vlastnilo len veľmi málo rodín. O mobilných telefónoch, počítačoch či internete nikto ani nesníval.
Informácie sa šírili novinami, rozhlasom a osobným kontaktom.
Dnes môžu tí istí ľudia prostredníctvom videohovoru komunikovať s rodinou na druhom konci sveta.
Medicína urobila obrovský skok
Keď sa dnešní storoční ľudia narodili, ešte neexistovali antibiotiká. Zápal pľúc, tuberkulóza, záškrt či obyčajná infikovaná rana často znamenali rozsudok smrti. Až objav penicilínu (1928) a následný rozvoj antibiotík zásadne zmenili šance človeka na dlhý život.
Významnú úlohu zohralo aj rozšírenie očkovania, kvalitnejšia pitná voda, lepšia hygiena, dostupnejšia zdravotná starostlivosť a vyššia životná úroveň.
Práve kombinácia týchto faktorov patrí medzi hlavné dôvody, prečo dnes ľudia žijú podstatne dlhšie ako pred sto rokmi.
Dlhší život je úspech, ale prináša aj nové výzvy
Predlžovanie života patrí medzi najväčšie úspechy modernej civilizácie. Zároveň však mení celú spoločnosť.
Rastúci počet veľmi starých ľudí znamená vyššie nároky na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú opateru, sociálne služby aj dôchodkový systém.
Demografia preto nie je len zaujímavou štatistikou. Ovplyvní financovanie zdravotníctva, verejné financie aj kvalitu života nás všetkých.
Za každým číslom je človek
Pri pohľade na graf môže byť jednoduché vnímať iba rastúcu krivku. V skutočnosti však každý bod predstavuje človeka, ktorý prežil celé jedno storočie.
Človeka, ktorý si pamätá svet bez televízie, bez internetu, bez mobilných telefónov a často aj bez elektriny v domácnosti.
Človeka, ktorý zažil vojnu aj mier, hospodárske krízy aj technologické revolúcie.
A práve preto sú storoční ľudia viac než len demografickou kategóriou. Sú živou pamäťou Slovenska.
